Blog

Možno málokto vie, že v malej dedinke Kostolná na Dunaji neďaleko Senca sa nachádza naozaj unikátne zariadenie pre chov tigra usurijského, ktorý patrí ku kriticky ohrozeným živočíšnym druhom našej planéty. Je zbytočné písať prečo sa táto stanica nachádza práve tu, kto bude mať záujem prečíta si o tom sám na stránke www.tigre.sk. Ja sa len chcem podeliť o svoje dojmy, ktoré vo mne zostali po návšteve tohro zariadenia. Je to niečo úžasné, v dobe mojej návštevy tam bolo 26 tigrov, z toho štyri boli staré 1 mesiac, dve mali 3 mesiace, ostatné boli staršie ako 2 roky. Po odchode som mal pocit, že neexistujú krajšie mačky ako sú tigre. 

Biológia sa vyvíjala najskôr ako súčasť filozofie. Preto sa v staroveku zaoberalo biológiou mnoho učencov, ktorí sú známi aj z oblasti filozofie.  HERAKLEITOS a ANAXIMANDROS - významne sa podieľali na poznaní prírody a tvrdil, že človek sa vyvinul zo živočíchov iného druhu.  HIPPOKRATES (460-370 p.n.l.) – grécky lekár, zaoberal sa liečiteľstvom a presným sledovaním prejavov chorôb a zdravia. Dielo Corpus Hippocraticum, (opísaných okolo 300 liekov rastlinného, živočíšneho a minerálneho pôvodu.) Hippokratovu prísahu skladajú lekári po skončení doktorského štúdia. 

ARISTOTELES (384-322 p.n.l.) – dielo O duši Prítomnosť duše je kritériom života, dielo O pôvode živočíchov je snahou o vytvorenie hierarchického systému, diele O rodení živočíchov (De generatione animalium), kde okrem iného rieši podradné postavenie ženy v spoločnosti. Aristoteles bol zástancom teórie samoplodenia (abiogenézy), ktorá tvrdí, že život vzniká z neživých častíc (zo špiny sa rodia potkany apod.) 

THEOFRASTOS Z EREZU (371-287 p.n.l.) sa považuje za zakladateľa systematickej botaniky. Jeho Rastlinopis (Historia plantarum) opisuje podobu, výskyt a život približne 550 druhov rastlín. Morfológiu a čiastočne aj funkciu rastlinných orgánov opísal v diele O príčinách rastlín (v zmysle existencie) (De causis plantarum). • HEROFILOS Z CHALKEDÓNU (335–280 p.n.l.) bol lekár, ktorý sa zaslúžil o rozvoj anatomických poznatkov (výskum nervovej sústavy, stavba oka, mužských a ženských pohlavných orgánov). Robil pitvy na zvieratách aj na ľuďoch. • GALENOS Z PERGAMU (129-200 n.l.) vytvoril ucelený systém poznatkov o človeku . Za hlavné orgány považoval srdce a mozog. Napísal učebnicu anatómie človeka cez pitvy zvierat (ľudské telo je po smrti nedotknuteľné), preto sú v nej mnohé omyly